Špeciálny pedagóg : Mgr. Alena Grešková 

pôsobí v našej škole už niekoľko rokov ako špeciálny pedagóg. Nájdete ju denne od 7:00 v zborovni.

Konzultačné hodiny: každý pondelok od 13,30 hod. do 15,30 hod. a utorok od 13:30 do 15:00 hod.

Pozor! Na konzultáciu je nutné prihlásiť sa cez Edupage. Návod nájdete na konci tejto stránky. V naliehavých prípadoch možné prihlásenie aj cez email.

Činnosť špeciálneho pedagóga

Dokumentačná činnosť

• Eviduje žiakov so ŠVVP, vedie a aktualizuje so žiakmi spojenú potrebnú dokumentáciu a administratívu. 
• Zabezpečuje písomnú dokumentáciu potrebnú k odoslaniu na diagnostické vyšetrenie do školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie od rodičov, triednych učiteľov. 
• Sprostredkúva priamy kontakt so psychológmi, s ostatnými špeciálnymi pedagógmi a s odbornými lekármi. 
• Zabezpečuje ochranu osobných údajov žiakov so ŠVVP a citlivých informácií.
• Podieľa sa na spracovaní štatistických údajov o žiakoch so ŠVVP.
• Podieľa sa na príprave, realizácii a aktualizácii IVVP žiakov so ŠVVP. 
• Tvorí a vedie portfólia žiakov so ŠVVP.
• Archivuje dokumentáciu žiakov vzdelávaných formou školskej integrácie.
• Zabezpečuje odosielanie dokumentácie žiakov so ŠVVP na inú školu.

 

Priama činnosť

• Zabezpečuje špeciálnopedagogické intervencie pre žiakov so ŠVVP. 
• Zabezpečuje v spolupráci so školským zariadením CPP Rožňava špeciálnopedagogické intervencie aj pre žiakov, ktorí nie sú žiakmi so ŠVVP – pre žiakov s počiatočnými ťažkosťami i s ťažkosťami prechodného charakteru, pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a pre žiakov s poruchami v správaní; podieľa sa na ich výchove a vzdelávaní. 
• Vyučuje špecifické predmety

Preventívna činnosť

• Podieľa sa na vyhľadávaní a identifikácii žiakov so ŠVVP, ale aj na vyhľadávaní žiakov nadaných.
• Vykonáva systematické pozorovania problémových, zaostávajúcich a rizikovýchžiakov na základe spolupráce s triednym učiteľom, pri potvrdení podozrení odosiela žiakov na diagnostiku do poradenských zariadení. 
• Aktívne sa zúčastňuje na zápise nových prvákov s cieľom identifikovať rizikových žiakovu a pomôcť pri prijímaní a zaškolení detí so znevýhodnením.

 

 

Metodicko-poradenská činnosť ŠP:

• Poskytuje odborné poradenstvo, konzultačné služby rodičom, zákonným zástupcom žiakov so ŠVVP.  Vedie si evidenciu konzultácií so zákonným zástupcom žiaka a pripravuje pre nichu metodické materiály. 
• Poskytuje konzultácie, odborné poradenské služby a metodickú pomoc pedagógom školy, v ktorej pôsobí. 
• Sprostredkováva informácie o jednotlivých žiakoch ostatným zainteresovanýmu pedagógom, vysvetľuje ich diagnózy, dosah diagnóz a ostatných skutočností na proces ich vzdelávania. 
• Pripravuje metodické materiály pre pedagogických zamestnancov.
• Aktívne sa zúčastňuje na pracovných poradách, zasadnutiach metodického združenia a predmetových komisií. 
• Na pedagogických radách informuje o výsledkoch vzdelávania a priebehu IVVP žiakovu so ŠVVP.  Poskytuje súčinnosť školskému zariadeniu výchovného poradenstva a prevencie (pripravuje podklady na diagnostické vyšetrenia). 
• Predkladá návrhy na psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenia. 
• Podieľa sa na koordinácii práce asistentov učiteľa. 
• Aktívne pomáha pri príprave alebo úprave školského prostredia na príchod žiaka so ŠVVP do školy.   Spolupracuje s vedením školy pri zabezpečovaní výchovno-vzdelávacieho procesu, participuje na rozvíjaní klímy školy. 
• Podľa potreby sa zúčastňuje na návrhoch a odporúčaniach k iným spôsobom vzdelávania žiaka vrátane jeho preradenia do špeciálnej školy. 
• Podieľa sa na plánovaní inkluzívneho vzdelávania školy a tvorbe školského vzdelávacieho programu v oblasti práce so žiakmi so ŠVVP.

Vzdelávanie a didaktické pomôcky

• Sleduje platnú legislatívu a legislatívne zmeny v oblasti vzdelávania žiakov so ŠVVP a špeciálnopedagogického poradenstva. 
• Sleduje nové prístupy a trendy v odborných oblastiach súvisiacich s jeho prácou.  Priebežne a pravidelne sa vzdeláva (samoštúdium, účasť na odborných seminároch, prednáškach a vzdelávaniach), orientuje sa v inovatívnych prístupoch, metódach a formách práce so žiakmi so ŠVVP. 
• Zabezpečuje a poprípade aj vytvára pomôcky pre deti so ŠVVP.

Kto je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP)

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiak, u ktorého je potrebné zabezpečiť ďalšie zdroje na podporu efektívneho vzdelávania. Použitie ďalších zdrojov umožní vytvoriť kvalitatívne nové prostredie, zodpovedajúce potrebám žiakov, ktorí si vyžadujú špeciálny prístup vo vzdelávaní. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby sú u žiaka diagnostikované školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. ŠVVP je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia, alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti (§2 písm. i, školského zákona).

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je spravidla:

1. žiak so zdravotným znevýhodnením, t.j.

• žiak so zdravotným postihnutím (s mentálnym postihnutím, so sluchovým postihnutím, so zrakovým postihnutím, s telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo inými pervazívnymi vývinovými poruchami, s viacnásobným postihnutím),
• žiak chorý alebo zdravotne oslabený, žiak s vývinovými poruchami (poruchou aktivity a pozornosti, s vývinovou poruchou učenia), žiak s poruchou správania, okrem detí umiestnených do špeciálnych výchovných zariadení na základe rozhodnutia súdu,

2. žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia,
3. žiak s nadaním.

Poruchy učenia

1. Dyslexia – porucha čítania
2. Dysgrafia – porucha písania a grafického prejavu
3. Dysortografia – porucha pravopisu
4. Dyskalkúlia– porucha matematických schopností
5. Dyspraxia – porucha motorickej funkcie, postihnutie pohybovej koordinácie

(Porúch učenia je v odbornej literatúre uvádzaných viac, my uvádzame najčastejšie sa vyskytujúce poruchy učenia v školskej praxi.)

Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii. Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod. Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní...zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí. Potrebné je preto včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia, správne techniky a metódy práce, reedukačno-terapeutická starostlivosť. Ak výsledky Vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú vynaloženej námahe, aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie, ak zistíte, že Vaše dieťa má ťažkosti s osvojením si písania, čítania, počítania a nachádzate v jeho prejavoch niektoré príznaky porúch učenia, oslovte triedneho učiteľa a školského špeciálneho pedagóga. Tí Vás nasmerujú na odbornú pomoc do poradenského zariadenia, kde zdiagnostikujú Vaše dieťa, určia jeho silné a slabé stránky, stanovia diagnózu (pomenujú problém), navrhnú optimálne postupy, adekvátnu reedukáciu a terapiu (nápravnú starostlivosť).

 

Dyslexia (porucha čítania) – porucha postihuje rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu. Dieťa lúšti písmená, hláskuje, viazne spájanie písmen do slabík a slabík do slov. Dlho slabikuje, domýšľa slová, zamieňa písmená. Najčastejšie tvarovo a zvukovo podobné.

Prejavy dyslexie:

• ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen (viazne spojene písmeno – hláska),
• zámena tvarovo podobných písmen napr. b-d-p, m-n, u-n, z-s, k-h, a-e, 
• zámena písmen, ktorých hlásky sú akusticky podobné napr. ž-š, h-ch, b-p, z-s, k-g, t-d, ť-ď...
• zámena funkčne podobných písmen napr. samohlások a-e-o-u, spoluhlások h-k-l
• vynechávanie písmen v slovách, slov vo vetách
• ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov
• ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu
• často sa vyskytuje tzv. „dvojité čítanie“ (tiché predčítavanie slov)
• ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina spoluhlások
• deformovanie slov, prípadne vsúvanie písmen do slov, ktoré sa tam nevyskytujú
• problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok – nerešpektovanie bodiek, otáznikov, dĺžňov
• nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík – mäkké slabiky čítajú tvrdo a naopak
• po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného textu
• plytké dýchanie pri čítaní – tenzia – napätie

Dysgrafia (porucha písania) – je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú (formálnu stránku) písomného prejavu, nie obsahovú. Ťažkosti sa prejavujú pri osvojovaní si tvarov písma, v ich napodobňovaní a zapamätávaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je nezrelé až nečitateľné.

Prejavy dysgrafie:

• nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen
• nesprávny sklon písma
• dieťa s dysgrafiou si nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína (čo pretrváva aj vo vyšších ročníkoch), nevie ho napodobniť
• v jeho písomnom prejave sa objavujú zrkadlové tvary písmen
• nedodržiava liniatúru (píše pod riadok, nad riadok...)
• neúmerne pomalé tempo písania
• písanie neobratné
• línie a ťahy ostré, neplynulé
• zvýšený tlak na podložku
• nesprávny úchop pera
• žiak často škrtá, prepisuje písmená
• písmo je ťažko čitateľné
• zamieňa podobné písmená m/n, b/d, h/k/l, z/s, a/o, t/d...

Dysortografia (porucha pravopisu) – nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.

 Prejavy dysortografie:

• ťažkosti v diskriminácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li
• písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne,le s mäkčeňom
• problematická diskriminácia krátkych a dlhých samohlások
• nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen, prehadzovanie poradia písmen v slovách, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, pridávanie písmen
• nezvládnutá analýza viet, nerozlišovanie hraníc viet, spájanie slov vo vetách

Dyskalkúlia (porucha matematických schopností) – ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie, s výnimkou matematického faktora. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

Prejavy dyskalkúlie:

Praktognostická dyskalkúlia

• dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi. Matematickou manipuláciou rozumieme tvorenie skupín podľa nejakého spoločného znaku napr. farby, veľkosti, tvaru.
• dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa farby, veľkosti, tvaru, dĺžky...
• nedokáže porovnávať skupiny podľa počtu
• nevie odhadovať počet predmetov bez zratúvania
• v geometrii – ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov

Verbálna dyskalkúlia

• dieťa má ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, či aritmetických úkonov
• nedokáže ukázať slovne udaný počet prstov, predmetov
• nevie menovať rad čísel v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla

Lexická dyskalkúlia

• dieťa nevie čítať matematické symboly (číslice, operačné znaky)
• zamieňa operačné symboly napr. + za -, . za :
• nie je schopné prečítať viacmiestne čísla s nulami, čísla napísané zvisle
• zamieňa tvarovo podobné čísla napr. 6/9, 3/8, rímske číslice VI / IV, číslo 561 prečíta ako 5, 6, 1

Grafická dyskalkúlia

• dieťa nevie napísať matematické znaky, číslice...
• má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly)
• píše neprimerane veľké číslice, písomný prejav je neúhľadný
• pri písaní pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky ...
• v geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní

Operačná dyskalkúlia

• dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie – sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie
• často sa objavujú zámeny matematických operácií
• deti s operačnou dyskalkúliou sa často uchyľujú k písomnému počítaniu aj takých príkladov, ktoré možno ľahko zvládnuť spamäti
• žiaci s operačnou dyskalkúliou majú ťažkosti pri riešení kombinovaných úloh, kde je potrebné udržať v pamäti jednotlivé výsledky tzv. reťaz 5+3+8-2

Ideognostická dyskalkúlia

• nedostatky v pojmovej činnosti, v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi
• nedostatky v číselnom rade (počítanie po dvoch, po piatich atď.)
• číslo napr. 6 vedia prečítať aj napísať, ale nechápu, že 6 je 2.3, 3+3, 10-4
• ťažkosti sa prejavujú v slovných úlohách, dieťa nie je schopné prevesť z praxe vychádzajúcu úlohu do systému číslic a riešiť ju

Poruchy správania

ADHD (z angl. attention deficit hyperactivity disorder)  - je definované ako porucha pozornosti s hyperaktivitou. V súčasnosti ide asi o najviac skloňovanú poruchu u detí na základných a stredných školách. Trpí ňou nemalé percento žiakov, zdroje uvádzajú 5 - 7%. Ide o neurobehaviorálne ochorenie, ktoré charakterizuje hyperaktivita, impulzivita, neschopnosť sústrediť sa a v niektorých prípadoch hovoríme aj o agresivite.

ADD porucha pozornosti, bez hyperaktivity.

Prejavy ADHD:

  Symptómy impulzivity a hyperaktivity

• Motorický nepokoj (neustále skákanie, lozenie, behanie, skrývanie sa)
• Neschopnosť obsedieť dlhšiu chvíľku či hrať sa potichu
• Skákanie do reči
• Rozprávanie v nevhodných situáciách
• Problém s trpezlivosťou a čakaním
• Odpoveď prichádza skôr ako bola položená otázka
• Branie vecí ľuďom bez opýtania
• Neustále vyrušovanie okolia

 Symptómy nepozornosti/neschopnosti sa sústrediť

• Problémy s udržaním pozornosti
• Problém s organizovaním úloh, aktivít a času
• Ľahké rozptýlenie aj za pomoci minimálnych zvukových či zrakových podnetov
• Nevenovanie pozornosti detailom
• Nedokončovanie práce/úloh/aktivít
• Strácanie a zabúdanie vecí na rôznych miestach
• Vyhýbanie sa aktivitám vyžadujúcim mentálne úsilie

 Okrem vyššie uvedených príznakov vieme pri ADHD určiť aj niektoré ďalšie, ktoré do uvedených kategórií nepatria. Sú nimi napríklad zvýšená dráždivosť. Deti s ADHD sú často ľahko vyprovokovateľné ostatnými deťmi alebo sú práve ony tými deťmi, ktoré provokujú. Ďalším typickým príznakom ADHD a ich prejavom je aj agresívne správanie. Často sa dostávajú do konfliktov s rovesníkmi či autoritami, v škole s učiteľom a doma s rodičom. Typická je ich ľahkovážnosť, čo sa domácich úloh či iných aktivít týka - pokiaľ im niečo nejde, ďalej sa nesnažia, nechajú vec tak. Chýba im akási zdravá vytrvalosť a ctižiadostivosť.

Narušená komunikačná schopnosť

Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na komunikačný zámer (Lechta a kol., 1995).

Pri vymedzení narušenej komunikačnej schopnosti (ďalej NKS) môže ísť o tieto jazykové roviny: foneticko-fonologickú (výslovnosť a zvuková stránka reči),  morfologicko-syntaktickú (gramatika a stavba viet), lexikálno-sémantickú (slovná zásoba a porozumenie významu slov) a pragmatickú (používanie reči ku komunikácií v sociálnom prostredí).

Základné druhy narušenej komunikačnej schopnosti sa v rámci Medzinárodnej klasifikácie chorôb členia na konkrétne diagnózy:

• vývinová bezrečnosť – vývinová dysfázia;
• získaná orgánová bezrečnosť – afázia;
• získaná psychogénna bezrečnosť – mutizmus;
• narušenie zvuku reči – rinolália, palatolália;
• narušenie plynulosti reči – balbuties, tumultus sermonis;
• narušenie článkovania reči – dyslália, dyzartria;
• poruchy hlasu – dysfónia, afónia;
• narušenie grafickej stránky reči;
• symptomatické poruchy reči: NKS pri iných, dominujúcich postihnutiach,

            ochoreniach, narušeniach; 

• kombinované chyby a poruchy reči – súčasný výskyt viacerých druhov

            narušenej komunikačnej schopnosti. 

 

 

Aspergerov syndróm a vysokofunkčný autizmus

Základné charakteristiky porúch autistického spektra sú podľa MKCH - 10 z roku 1993 nasledovné:

-narušená sociálna interakcia

-narušená spoločenská komunikácia

-porucha predstavivosti a stereotypne sa opakujúca činnosť, hra a záujmy.

 

Prejavy autistického spektra:

• Dieťa trávi viac času skúmaním objektov a fyzikálnych systémov ako skúmaním ľudí.
• Dieťa komunikuje menej ako iné deti.
• Dieťa má tendenciu sledovať vlastné presvedčenia a túžby, než by sa orientovalo podľa alebo bolo ovplyvnené „inými“ túžbami a presvedčeniami.
• Dieťa prejavuje relatívne slabý záujem o zapojenie sa do nejakej sociálnej skupiny, či o to, čo vôbec sociálna skupina robí.
• Dieťa má silné, trvácne záujmy.
• Dieťa je veľmi presné vo vnímaní detailov.
• Dieťa si všíma a spomína na veci (a javy), ktoré iným ľuďom unikajú.
• Pohľad dieťaťa na to, čo je v danej situácii relevantné a dôležité, sa nemusí stotožňovať s pohľadom ostatných ľudí.
• Dieťa môže byť fascinované „vzormi“, či už ide o podnety vizuálne (tvary), numerické (cestovné poriadky, dátumy), alfanumerické (ŠPZ áut) alebo ide o zoznamy (áut, piesní a pod.).
• Dieťa môže byť fascinované systémami, a to v ich jednoduchšej alternatíve (vypínač svetla, vodovodný kohútik), trochu zložitejšej (fronty počasia), alebo abstraktnej (matematika).
• Dieťa môže byť silno ťahané ku kategorizácii objektov (vrchnáky od fliaš), alebo ku kategorizácii informácií (druhy látky, druhy kameňov, druhy zvierat, či molekúl).
• Dieťa rozhodne preferuje skúsenosti, ktoré sú pod jeho kontrolou oproti nepredvídaným okolnostiam.

Downov syndróm

Downov syndróm (Morbus Down)
Najznámejšia chromozomálny aberácia. Môže ísť o trizómiu 21. páru chromozómov, teda prítomnosť troch chromozómov namiesto dvoch. Keď je tento tretí chtomozóm voľný, ide o trizómiu, ak je pripojený k inému chromozómu, ide o translokáciu. V prípade, že nie všetky bunky v tele majú nadbytočný počet chromozómov, hovorí sa o mozaikovej forme.

Typické prejavy:

• šikmé očné štrbiny, malá hlava, malý vzrast, epikantus, vysoké podnebie, dolu obrátené kútiky úst, veľký jazyk,
• krátky krk, krátke prsty a malé ruky,
• hyperflexibilita kĺbov, plochá stupaj, jedna ryha na malíčku,
• zaostávanie vo vývine, oneskorené sedenie, státie a chodenie,
• ťažké a pomalé osvojovanie si hygienických a sebaobslužných návykov,
• oneskorený rečový vývin, formálne a obsahové poruchy reči,
• príznačná je apatickosť, pomalosť, ľahostajnosť,
• milé správanie, prítulnosť, dobrá imitačná schopnosť, hravosť a záujem o hudbu.
• mentálny postih varíruje od ľahkého až po ťažké MP v závislosti od formy, vo väčšine prípadov ide o MP v strednom pásme
• prítomné sú ľahšie senzorické poruchy, nižšia imunita a častá chorobnosť, zápaly spojiviek a zrakového postihnutia, vrodené chyby srdca a tráviaceho systému